Rozhovor č. 2 – GRINT
Graffiti shop Dirtyhands.sk ti pripravil ďalší rozhovor s človekom, ktorý pochádza z východu Slovenska, konkrétne z Košíc, venuje sa výhradne legálnej tvorbe a z jeho 3D ti bude padať sánka. Tak si pozorne sadni a počúvaj rady, skúsenosti a pohľad do histórie, ktoré ti len tak niekto nedá!
Tak poď predstav sa, odkiaľ si, tvoj tag/pseudonym a crew?
Môj pseudonym je GRINT a nie som v žiadnom crew. Som slovák z Košíc ale maľujem po celom SK aj v zahraničí.
Ako dlho maľuješ?
Prvý krát som sprejoval v roku 2002, bolo to však iba pasívne maľovanie keď som robil tagy, bombingy a z času na čas jednoduché toyerské graffity. Aktívne od roku 2008. Vtedy som sa začal venovať štýlu plastik a z hobby sa stala vášeň zároveň práca.
Ešte mi prezraď, ako si sa k svojmu pseudonymu dopracoval? Má pre teba nejaký význam?
Vzniklo to náhodou ako začínajúci writer som spájal písmenka, ktoré sa mi páčili. Bolo to pred 18 rokmi, kedy som ešte netušil, že písmena I N a T vedľa seba je dosť ťažké urobiť, aby mali dynamiku v graffite čo je pre mňa výzva. Je veľa writerov, ktorí menia svoj tag/pseoudonym každý rok keď lebo si vygooglia nejaký nový štýl a okamžite menia tag a štýl. Ja si svoje držím od začiatku.
Ako si sa vôbec dostal k maľovaniu?
Ako malý chlapec som veľa kreslil a vyhrával súťaže preto som navštevoval ľudovú školu umenia. Na základnej škole sa mi do rúk dostal časopis BRAVO, kde som videl steny od Can Two a Daima. Vtedy prichádzala hip-hopová vlna na Slovensko. Rap, break dance, graffiti. Všetko ma to strašne fascinovalo. Ako mladí sme to začali vnímať, sketchovať a tagovať. Založili sme si crew ORM.
Tuším v roku 1998 sa konala súťaž v Košiciach pod mostom VSS, kde vtedy robili mural LEGENDY- GCP crew. Boli to Košický FX crew, ktorí nerobili len chromy v ulici, ale už v tej dobe dokázali zadeliť “realistik D graffiti charakter, plastik a nadupaný background”, podľa mňa predbehli dobu a ukázali čo je možné dokázať zo sprejmi. Ich steny boli skutočne na veľmi vysokej úrovni na tú dobu, keď sa nedali zohnať cany a už vôbec nie trysky. Obdivoval som ich.
Tú dobu si pamätám, to boli časy keď som na internete sťahoval kvalitné farebné production z graffiti.org. Vtedy to pre mňa boli rovnako Daim a Can Two, ale aj Loomit, Seak, Cope 2, atď. Mňa osobne ale následne silno oslovila pražská scéna, tam som si našiel veľa inšpirácie. Ako by si ty definoval tvoj štýl?
Vo voľnej graffiti tvorbe mi najviac inklinujú 3Déčka – Plastiky. Študoval som sochu na strednej škole čo ma nútilo sa viac zaujímať o skulptúry, priestor a perspektívu. Plastiky som osobne stále vnímal ako vyšší level. Týmto však neodcudzujem klasické graffiti alebo iné štýly, ale môj osobný pohľad na vec bol taký, že pri tvorbe 3D sa umelec musí hrať aj s tretím rozmerom a musí ovládať perspektívu svetlo a tieň. Stále ma fascinovalo tvoriť veci, ktoré nedokáže každý.
Tak to súhlasím, poriadna plastika je umelecké dielo, to si ja osobne cením v graffiti strašne vysoko, fakt je len pár ľudí čo to vedia urobiť fakt dobre. Ale s tým sa nedá veľmi do ilegálu, ešte ho robíš?
Ilegál som skúšal iba keď som začínal. Mňa stále bralo vytvoriť niečo obdivuhodné, čo sa pri ilegáli nedá pre nedostatok času. Preto sa venujem iba legálnej graffiti tvorbe a ilegál veľmi nesledujem. Čo sa týka ilegálu vnímam rešpektujem a pozdravujem RCLS crew kvôli ich zásluhám vo svete a Kaisy (DKH), lebo si myslím, že jeho vlaky mali vyššiu úroveň kvality ako 90% legalistov na slovensku.
Myslíš že je v dnešnej dobe ešte možné vytvoriť vlastný originálny štýl? Ako si už vyššie spomenul niektorí menia štýl a tag z roku na rok.
Je to diskutabilné, pretože aj samotné graffiti ako vznikali tak to bolo o napodobovaní a inšpirácii. Ale myslím, že takmer každý štýl vieš s niečim porovnať alebo nájsť podobné prvky. Vlastný štýl nevznikne zo dňa na deň. V podstate originálny writeri si po čase dokážu vybudovať štýl, ktorý je typický iba pre nich a to je najviac. Ja napríklad robím 3D štýl. Niekto kto sa do toho nevyzná povie „to je ako daim“, ale spoločné máme len to, že robíme priestorové graffiti. Je to ako keby sedliak videl na ceste audi Q7 a bmw X6 a povie veď to je to isté auto. Ja som zistil, že mám svoj štýl vtedy keď som sa na akciách stretával so známymi writermi po prvý krát a keď videli môj sketch ta mi vraveli „to poznám už som to videl“ a keď som to dokončil na stene povedali „Jasné to si ty poznám tvoju prácu“. To ma uistilo v tom, že mám osobitný originálny štýl, ktorý som si po rokoch vybudoval.
V dnešnej dobe instagramu je ťažké sa líšiť od iných writerov lebo mladá generácia má neobmedzený prístup ku prácam iných writerov, čo dosť ovplyvňuje ich následnú tvorbu. Najjednoduchšie pre nich skopírovať a pre najväčších amatérov je to easy začať robiť antyštýl lebo je to IN medzi netalentovanými „trendy writermi“ a je to jednoduché pri sketchovaní a rovnako pri realizácii.
Ja osobne tento štýl strašne hejtujem, amatéri sa obhajujú, že je to nový škola a chcú byť originálni, ale ako povedal DAOR (@rcls_crew_official) : „Nemôže byť originálny, keď to robí každý druhý!“ (smiech). Veľmi si už nevšímam ilegal graffiti ale za najväčšie sklamanie považujem, keď niekto maľuje takéto hovná zle aj po rokoch. To je úbohé..
Hej teraz mi hovoríš z duše. Pamätám si doby, keď som sedel doma na riti, počúval nejaké staré pecky ako Chaoz, NTM, Názov stavby, atď. a sketchoval aj hodiny a potom keď som dorazil ku stene tak sa mi klepali kolená ako to dopadne, nech sa za to nemusím hanbiť.. Dnes to vidím presne naopak, základ je kúpiť spreje, hodiť pár tagov, urobiť pár „bombingov“ a už si medzi kamošmi a na instagrame za writera. Viem, že ja osobne som sa sebakriticky cítil ako toy minimálne prvý rok svojej tvorby, lebo slovo writer bolo proste niečo viac. A pre mňa aj dneska stále je.
Ja som mal to isté a to ma motivovalo sketchovať, pamätám že za prvé roky sketchovania som urobil hádam 200 sketchov keď toho času som nemal internet a jediné čím som sa vedel inšpirovať bolo to čo som videl v ulici alebo doteraz mám v hlave spomienku na steny od Daima alebo CanTwo z 18 ročnom časopise Bravo. Kreslil som priemerne 4 sketche v týždni stále stále stále kým pre mňa neprišla výzva robiť plastiky 3D. Tie prvé boli strašne zlé a z môjho pohľadu nezvládnuteľné na stenu 3D grafit, ktorý má tretí rozmer a dokonca bez použitia 3D programov alebo obkreslenia nejakej „3d skulpturi“ to urobiť na stenu zo svojej hlavy a ešte aj správne vytieňované. Dnes už robím hrdzavé 3déčka (smiech) ale trvalo to 15 rokov.
Keď som prišiel na prvy jam v živote, mal som 13 alebo 14 rokov. Bol to speshin pri OC Optima. Samozrejme sa mi neušlo miesto ako toyovi preto som sa prikradol neskôr, keď už boli dokončené práce ostatných a pri stene ma vymákol DICE a ostatní starší writeri, ktorý ma najprv špicovali čo tam hľladám a keď som im ukázal sketch tak mi vysvetľovali, že ak chcem niečo crossnúť tak to musí byť aspoň o 70% lepšie ako to čo crossnem. Môj sketch sa im páčil lebo chcel som crossnúť nejakého toya ale povedali, že je to škoda lebo ten grafit je čerstvý, tom som pokračoval v bombingoch v streete.
K tomu inšpirovaniu sa, sranda bola keď niekto doniesol do mesta nový graffiti časopis, to som hneď videl kto ho už mal doma, zrazu sa totiž menili tvary a bolo vidieť pokrok jedna radosť (smiech).
Pamätám si ako bola celá scéna navôkol mňa starší writeri, ktorý maľovalii 3x dlhšie ako ja, stretávali sa a vymieňali si skúsenosti a ja som sa stále cítil ako mladý outsider. Mal som 17 rokov a chytil som jednu väčšiu zakázku, bola to bowlingová hala. Keďže som študoval a nemal som skúsenosti so 150m2 veľkými stenami, tak som oslovil jedného nemenovaného writera pri stene či mi nepomôže a jeho reakcia bola „z 30 000 sk dostaneš 2000 sk a budeš vyfarbovať plochy. Vysmial som ho a o jeden rok som robil 200m2 veľkú stenu a on klopal na dvere či sa môže prísť pozrieť a potišku sledoval mňa ako robim prvé veľdielo, heh.
Poniektorí starší writeri boli egoisti a dosť hejtovali ostatných i keď mali naviac. To však bolo dobré lebo remeslo graffiti v Košisiach získavalo na kvalite a všetci sa predbiehali na legáloch, mali vysokú úroveň an tie časy.
Medzi také najväčšie medzníky vo svojej tvorbe považujem napr. stretnutie s KAISY (@kaisydkh) a KREO (@krea_tslcrew). Kaisy bol košický top writer toho času pod pseudonymom RUSEL a keď sme sa stretli 1x tak ja som bol ešte toy ale on už vtedy videl, že si trufam na plastiku (dopadla hrozne hehe), ale on mi radil aké trysky mám použiť. Krea a Bosh boli perfektní umelci zo Spišskej, ktorí boli spolužiaci a vzájomne sa predbiehali a graffiti bolo pre nich všetko, študovali umeleckú školu a zároveň jeden druhého motivovali a predbiehali sa, nastojili štýl na strašne vysokej úrovni. Krea organizoval festival graffiti Spiš, kde sa toyovia nedostali keď som sa s nám zoznámil tak som mal z času na čas parťáka, s ktorým som sa vedel porozprávať o tom čo robíme, keďže som aj on bol 3Déčkar. Určite mal viac skúseností a lepšie priestorové videnie, keď sme sa spoznali. Neskôr sme už spolupracovali na akciách a zakázkach. Bosh založil firmu a na graffiti už nebolo toľko času, rovnako Krea videl jednoduchšie modelovať, čo je veľká škoda lebo bol TOP, neuveriteľne originálny a precízny. Krea rovnako svoju tvorbu v terene obmedzil a transformoval za počítač, keďže už ho nebavilo sa zohíňať po spreje (veľký smiech..).
Vtedy sme si mysleli, že sme vyskillovaný kým raz na graffiti Spiš nepozval writera z Talianska PEETA (@peeta_ead). Ten bol dosť skúpy na rady a odovzdanie skúsenosti, ale nám stačilo ho pozorovať.
Takže ste mu jednoducho pozerali cez rameno ako sa u nás hovorí? To je na jamoch to naj, príde niekto a posadí ťa svojou prácou na zem.
Tak nejako. Ohúril nás. Peeta bol prvý, kto si miešal vlastné odtiene. Poznali sme jeho práce preto sme nerozumeli, keď sme si v shope vyberali odtiene peeta vzal 3 čierne, 3 biele, 3 akrylové fialové a 3 akrylové oranžové, nechápali sme ako dá z 4 farieb dokáže urobiť 3D. Ja osobne používam min 7 odtieňov jednej farby. Peeta mal špeciálnu trysku a pri stene si namiešaval farbu za pomoci bielej alebo čiernej. Skupáň nám však nevysvetlil ako to robí ale nás to hlavne motivovalo ako precízne dokázal vytieňovať plastiku. My si spreje nemiešame leto je to naozaj crazy a ostravné a zložité.
Kde si si kupoval prvé farby? Maľuješ na stenu aj inými spôsobmi?
Prvé spreje som kupoval v Košiciach, mali sme tu malý hip-hopvý obchodík Harlem, kde zvyklo byť cca 60 sprejov španielskej Montany. Vtedy stala jedna 179 korún. Background si klasiky vyválčekujem farbou ale maľujem iba sprejmi. Nepoužívam štetce ani fixy.
Čo je pre teba podstatné keď maľuješ?
Keď maľujem tak sa snažím robiť veci stále lepšie ako v minulosti. Preto mám rád akcie, ktoré trvajú aspoň 2-3 dni. Podstatná je pre mňa hlavne moja práca, kde sa snažím zlepšovať a všetko počas maľovania – atmosféra a ľudia. Preto sa snažím cestovať po zahraničí, kde sú festivaly na naozaj vysokej úrovni. Milujem festivaly, kde sa stretne množstvo writerov z celého sveta, ktorí majú skill a rád sa stretnem s dobrými luďmi.
Máš nejaké svoje miesto/stenu, kam chodíš maľovať, keď potrebuješ relaxovať?
V Košiciach na mojom sídlisku ma v mojej práci podporuje starosta preto nemám problém s legálnymi stenami. Chýba mi však atmosféra festivalov.
Mal si možnosť sa na niektotých osobne zúčastniť, ktorý si ceníš najviac?
Za najlepšiu akciu, na ktorú som bol pozvaný považujem festival ROSKILDE v Dánsku. 5 dňový festival s návštevnosťou viac ako 120 000 ľudí a svetové mená. Organizácia, prostredie, ľudia, umelci a ich práce na najvyššej úrovni.
Kde všade si už maľoval? Zahraničie?
Cheb (CZ) Budapest, Rakúsko, Kosovo, Dánsko, Miami..
Kde by si ešte určite chcel ísť a niečo namaľovať?
Nebyť pandémie okolo korony tak momentálne by som z Nemeckého festivalu letel na Miami. Určite by som však chcel maľovať všade, kde to ma úroveň a kde sa mi podarí dostať.
Ktoré značky sprejov a typy tryseik preferuješ napríklad?
Maľoval som takmer zo všetkými značkami. Ja uprednostňujem nemeckú montanu Gold a Black kvôli nízkemu tlaku a ďakujem môjmu distribútorovi za 110 % služby, ktoré mi poskytuje. To je dôvod prečo som verný Montane. Poznám všetky odtiene, mám skill s týmito canmi. Molotow je u mňa číslo 2 kvôli maličkostiam. Niektoré odtiene nemajú také krycie schopnosti ako Montana a strašne mi vadí farebná obruč na canoch, ktorá mi pravidelne odpadne a potom sa rozčuľujem, keď hľadám adekvátny odtieň pri práci a musím 100x čítať názov každého canu. Používam aj značku Loop čo máte vy, pri tryskách je to individuálne. Keďže väčšinou robím detaily, tak najčastejšie používam zelené GT 1 od Montany, basic zlaté capy od Montany ale niektoré prvky sa lepšie tvoria s ostatnými tryskami. Je to všetko o skille. Osobne však používam asi len 8 typov trysiek, ktoré si zvolím podľa toho, ktorá tryska mi na čo vyhovuje.
Inšpiruje ťa niečo špeciálne pri sketchovaní/maľovaní?
Je to stále niečo iné. V pred ma poháňa vášeň k maľovaniu a inšpiráciu viem nájsť v úplne bežných veciach okolo mňa. Je to o fantázii a predstavivosti. Pokiaľ ide o sketche a nápady, tak ja viem tvoriť výhradne v noci pri inšpiratívnej hudbe.
Čo považuješ v graffiti za známku kvality?
Pri ilegáloch je to štýl, tvary, linky a precíznosť, čo sa napr nedá povedať o “ANTYŠTÝLE. Osobne pri legály viem oceniť realistické vyobrazenie, precíznosť detailov alebo jedinečný nápad a originalitu.
Hej tie antištýly to je pre mňa španielska dedina, kde sa to tu vzalo nechápem. Mňa na písme vždy priťahovala dynamika, čisté tvary a celková harmónia v rozložení písma a toto je presný opak. Pre mňa je zvláštne kam to smeruje. Čo tvoje writerské vzory predtým a teraz?
Určite Daim , Peeta boli aj sú pre mňa top writery. Veľmi sa mi však páčia práce od “Pichy Avo”, charaktery aborrigéncov od “Adnate”, alebo negatívy od “Mazola”, rešpektujem však stovky writerov zo sveta, ktorých tvorbu som mal možnosť vidieť.
Čo by si chcel dosiahnuť v graffiti?
Sám neviem, uvidím čo sa mi podarí. Nerobím to pre úspech ani kvôli tomu, že je to trendy. Nerobím to ani pre peniaze ale za peniaze. Verím tomu, že keď sa niečo snažíš robiť najlepšie a veríš v to a nie si negatívny človek tak úspech príde sám.
Určite je na tom kus pravdy, to by mohlo byť to čo by si mnohí toyi mali uvedomiť. Ako to vidíš v tvojom meste a okolí?
Stále hovorím, že Košice boli kedysi TOP. Bolo tu veľa crew a veľa talentovaných writerov. Málo z nich však po čase verili tomu čo robia a boli nútený robiť niečo z čoho by prežili. Začali tetovať robiť v reklamkách alebo sa odklonili od “umenia” a našli si prácu vo firmách a podobne. Je to veľká škoda, že slovenská kultúra nepodporuje tento štýl umenia lebo veľa slovákov by bolo určite známych aj v zahraničí.
Spolupracuješ s niekym dlhodobo (nadácie, firmy, občianske združenia..)?
Ja nespolupracujem s nikým ako partner, pretože si myslím, že čo sa týka graffiti a kultúry na Slovensku tak to nemá význam. Nie je to pre to, že by som nechcel, ale nie su tu nadácie a hlavne podmienky na spolupráce, také ktoré by ma oslovili a videl by som v nich význam. Pokiaľ ide o graffiti akcie rád maľujem s writermi, ktorých považujem za úspešných rozumieme si a rešpektujem ich. Zo Slovenska napr Krea, Kaisy, Daor, Dano, Chlor (@chlorone)..
Najväčší zážitok a najväčší prúser?
Pre mňa bol najväčší zážitok vycestovať na mesiac na Miami a celý život okolo toho a za TOP považujem účasť na festivale ROSKILDE. Kde som mal možnosť malovať po boku top writerov z celého sveta a okolo našich hotových prác sa hemžilo stotisíc ľudí.
Najväčší prúser bol asi v Bosne a Hercegovine, kde sme prechádzali cestou z Meeting of styles Kosovo. Mesto Mostar je známe svojimi fans, čo sme samozrejme netušili. Pomýlili si nás s futbalovými fanúšikmi a keď sme opúšťali mesto tak nás prepadli na motorkách a za jazdy nás „ukemaňovali“ a narobili škody na aute. Chvala bohu sa nikomu nič nestalo. Chýbali centimetre, aby jedna umelkyňa z posádky pôvodom z Canady mala miesto hlavy šuter. Sranda bola keď som stratil papier o “nehode”a museli sme sa dostať s rozbitou dodávkou bez okien domov na Slovensko. Mimochodom Meeting of styles KOSOVO bolo najlepšie MOS aké som zažil. Počnúc organizáciou, osadenstvom umelcov, podmienkami, stenami, končiac programom a výsledkom celej akcie.
Reakcie ľudí v tvojom okolí na tvoje začiatky? Mal si aj nejaké obdobie keď si s tým chcel vyslovene seknúť alebo si si myslel že na to nemáš?
Keďže som sa snažil napredovať a venoval som sa legálu, tak boli takmer stále pozitívne čo ma motivovalo tvoriť a zlepšovať sa. Čo sa týka toho druhého, keďže som navštevoval umelecké školy, tam to strašne kritizovali a hádzali writerov do jedného vreca (posprejované pamiatky atď.). Robil som to iba ako hobby, dokonca som sa v minulosti tým ani neprezentoval, skôr som sa za to hanbil. Pri začiatkoch ma každý kritizoval a nikto tomu nechápal. Každý ma poznal ako chlapca z posilovne, ktorý dvíha 200kg (smiech). Graffiti nemali takú popularitu. Stále však v mojom živote neprišiel taký impulz, aby to rozrval. Ja by som to určite aj ako hobby robil doteraz, ale tieto impulzi ma viedli k tomu, aby som sa tomu venoval viac a každým rokom to malo čoraz väčší dosah a ohodnotenie. Keby som si mal vybrať, či dokončím vysokú školu umeleckú alebo z nej odídem aj kvôli graffiti ako to bolo, nič by som nemenil.
Jasné, makal si na tom a odmena prišla. Dôležité je že ťa to stále aj po takej dobe baví. Už len na záver, koľko minieš na dózy mesačne?
Pri jednej veľkej zákazke to bolo aj 2000 euro. Záleží od toho koľko toho maľujem.
Maľuješ stále alebo sezónne (v lete)?
Keďže maľovanie je aj môj biznis tak maľujem aj v zime interiéry, Exteriér maľujem, ked sú teploty nad 12 stupňov.
Plány na najbližšie obdobie?
Kvôli pandémii sa mi plány zrušili preto už veľmi neplánujem a nechávam všetko spontánne plynúť. Určite však viem, že maľovať neprestanem a chcel by som sa zlepšovať.
Čo by si chcel odkázať tým čo začínajú?
Že to záleží hlavne od nich. Či vnímajú graffiti ako trendovú záležitosť, adrenalín alebo v tom vidia umenie a záleží len od nich, kde sa chcú dopracovať. Ja som legalista a preto začínajúcim umelcom odporúčam NEMALOVAŤ na pamiatky a súkromné budovy (je za to basa). Už nie je komunizmus a je bežné, že steny dostávajú nový vzhľad formou zatepľovania čo nestojí málo. Ja osobne som začínal na miestach, kde som sa učil pracovať zo sprejom teda to boli plochy, ktoré neboli veľmi viditeľné (staré garáže z druhej strany zarastené kríkmi, staré podchody, opustené budovy). Tiež im odporúčam, aby si uvedomili, že je rozdiel kopírovať a inšpirovať sa. Ja keď som začínal som nemal internet čomu vďačím za to, že som si vybudoval vlastné tvary písmen. Trvalo to však roky kým som sa k tomu dostal a stále nie som spokojný. To ma ženie vpred. Najviac som sa však posunul za posledné 4 roky, predtým som mal okolo seba veľa negatívnych ľudí okolo seba a dokonca aj moje polovičky nevideli veľký význam v tom čo robím. Viac ich zaujímali nechty alebo ich vlasy. Pred 4 rokmi som mal kritické obdobie, keď mi behom pol roka zomrel najprv otec a potom som našiel doma mŕtveho brata. Mal som po boku jednu neužitočnú zbabelú harpiu, ktorú som volal v tom čase moja priateľka. V ten večer ako sa to stalo sa so mnou bezcitne rozišla, bol som v koncoch . Nedokázal som spávať a bol som psychicky na dne. Jediné čo mi pomohlo odreagovať sa bolo maľovanie. Zabojoval som a miesto sebaľutovania som si určil ciele a vypustil ľudí zo života a namotivoval som sa, že v graffiti niečo dosiahnem. Prešli 4 roky a mám pozvánky na najprestížnejšie festivaly po svete, spolupracoval som s najsilnejšími menami a objednávali si ma celebrity a najúspešnejší ľudia. Týmto by som chcel všetkým odkázať, že ak niečo skutočne chceš, nehľadaj výhovorky ale moznosti! Vsetko zalezi len od teba sameho a zo dna sa najlepsie odrazis. Zazil som si to.
Máš nejakú špeciálnu výbavu čo nosíš so sebou, alebo talizman?
Talizman nemám ale okrem canov a trysiek v mojej výbave nesmie chýbať návrh, motivácia, JBL, cigarety, energeťák, pivo, rebrík a rukavice..
